Keby som nepoznala svojho manžela, tak neverím, že niekto môže byť vždy tak dobre naladený. Jednoducho ráno vstane a hneď má úsmev na tvári. Aj keď sa niečo udialo v práci, tak si trochu ponadáva, ale svoj večer so mnou nemá pokazený. Hocičo sa udeje, tak málokedy na mňa zvýši hlas. Ja práveže naňho zvyšujem hlas dosť často, čo ma aj mrzí, no niekedy mi to jednoducho ujde a neskrotím svoj hnev. Za svoj hnev ste zodpovedný vy – nikto iný. Vy ste sa nahnevali alebo vás niečo nahnevalo na druhej osobe. Tá za to nemôže. Nemôže predpokladať, že vás niečo také nahnevá, aj keď jej to poviete. Skúste vy vnímať danú osobu inak, jedine to môžete zmeniť. Nemeňte druhých, ale seba. Môžete si zájsť napríklad na masáž pre dvoch a zmierniť tak vaše pocity hnevu alebo budúceho hnevu.

Aj vy máte doma takého chlapa, ktorý sa nenahnevá takmer za nič, čo poviete? Je to také zlatíčko. Nikdy by ste od neho nečakala, že by vás udrel alebo vám vynadal. Je to jednoducho anjel. Nedokáže sa s vami ani pohádať. Radšej by odišiel niekam na dvor namiesto toho, aby sa s vami vyslovene hádal. Niekedy to však nepríde príliš vhod.

Ale treba si vážiť tú osobu, ktorú doma máte, pretože nikdy neviete, kedy môže byť posledný okamih, ktorý s ňou strávite. Nepíšem to preto, aby som vás nejako rozcitlivela alebo zneistila, ale ide o to, že si naozaj treba vážiť ten čas, ktorý vám dvom bol poskytnutý. Možno sa nikdy nezopakuje taká príležitosť, aby ste sa spolu išli prejsť a vy ho teraz odmietnete a on pôjde sám. Môžete si to vyčítať celý život, že ste s ním nestrávili aj tú poslednú možnú sekundu, ktorú ste mohli. Muži bývajú väčšinou jednoduchí a tak s nimi treba aj nakladať. S láskou a porozumením. Nie s hnevom a ľútosťou. Láska je tu vždy pre nás a my ju prijmime takú aká je. Veď väčšinou mužov nerieši zbytočnosti, ale reálne konštruktívne veci. Nie ako my ženy, čo by sme dokázali rozobrať aj Einstenovu teóriu a snáď ju aj spochybniť.