Obyvatelia miest čo nemajú žiaden pozemok, iba ten na ktorom leží ich dom sú skutoční smoliari. Sú nútení všetku zeleninu aj ovocie nakupovať v supermarkete či na tržnici, to už samozrejme za vyššiu cenu. Ak však disponujeme záhradou či iným pozemkom kde sa dajú sadiť úžitkové plodiny predstavuje to profit hlavne pre naše zdravie a peňaženku. To čo by sme si za bežných okolností kúpili v supermarkete si môžeme dopestovať sami doma a tak skutočne vieme čo jeme. Na jar zasadíme a po zvyšok roku až do jesene zberáme úrodu.
Na raňajky mnohí z nás jedávame chlieb, maslo a nejakú tú rajčinu k tomu. Paradajky ponúkajú obchodné domy stále čerstvé a to dokonca aj cez zimu. Ako je to možné, o tom nevieme skutočne pravdepodobne nič. Privezenie z inej krajiny je možné, no cesta vždy istý čas trvá, a to už nie je reálne čerstvé. Oko zákazníka rýchlo zistí či potravina skutočne poctivo dozrela na slnku alebo v kamióne zásobená chémiou a umelým žiarením. Buďme k sebe úprimní, ani zďaleka to nie je to isté ako keď odtrhneme zeleninu z kríka priamo v našej záhrade a máme tak sto percentnú istotu o kvalite, čerstvosti a zdravosti produktu.
Ovocné stromy ako sú hrušky, jablone, marhule a mnohé iné sú pre nás zdrojom chutného ovocia nielen keď dozrejú. Ak niečo nevyužijeme hneď, vôbec to nevadí. Vždy je tu možnosť zavarenia ovocia či tzv. „dávanie do suda“ teda kvasenie ovocia aby sa neskôr mohlo vypáliť na tvrdý domáci alkohol.
Všetko dobré si však vyžaduje aj svoju daň, preto aj o záhradu sa treba strať. Na jar zasadiť, počas rastu polievať, okopávať či hnojiť. K jesenným prácam patrí zber úrody, vyčistenie záhrady, hnojenie pred zimou ale hlavne oranie. Všetky tieto činnosti sú však prirodzené a ich vykonávaním si posilňujeme zdravie a ešte z toho aj niečo dobré získame.
Pre náš život je teda využívanie záhrady podstatné pre zdravú existenciu, tak ako to robili aj naši predkovia, keď sa o nejakom nákupe ovocia či zeleniny ani nechyrovalo.