50-te roky minulého storočia sa niesli v znamení strachu občanov Československa pred možnými krivými obvineniami, po ktorých nasledovali súdne procesy a tie častokrát skončili rozsudkom: vinný. Odsúdený putoval do väzenia a v tom horšom prípade na smrť.
 
Nešetrili ani vlastných
Niektoré z týchto procesov boli v republike ostro sledované. Potom, čo sa komunisti dostali k moci v roku 1948, začal sa v republike teror podobný tomu stalinskému. Medzi obvinenými boli v mnohých prípadoch kňazi, oponenti politického režimu, intelektuáli či majitelia pôdy, dokonca aj komunisti. Takým bol aj Rudolf Slánský, ktorý patril k najbližším spolupracovníkom Klementa Gottwalda a spolu s ním zakladal tento komunistický režim, nakoniec sa stal jeho obeťou. Vo vykonštruovanom procese ho obvinili z prípravy protištátneho sprisahania a v roku 1952 ho nakoniec odsúdili na smrť. Podobne dopadol aj ďalší člen strany, Vladimír Clementis, Gustáv Husák vyšiel z obvinenia nakoniec len s 9-ročným trestom väzenia. Na Slovensku bolo v rokoch 1948 až 1954 odsúdených asi 25 000 ľudí z politických dôvodov, smrť dostalo 45 z nich. V Československu ich bolo dokopy popravených 247.
 
Stručne a bez dôkazov
Milada Horákovápatrí medzi najznámejšiu obeť justičných vrážd. Bola to politička a právnička, bojovala proti režimu veľmi odvážne a stala sa tak symbolom odporu proti tejto totalite. Proti nej boli vedené takzvané monsterprocesy, nakoniec bola odsúdená za zločin vyzvedačstva a za velezradu na trest smrti. Zo stoviek procesov bola jediná žena, ktorú skutočne aj popravili. Stalo sa to 27.júna 1950. Za zmienku stojí účel a povaha týchto vykonštruovaných politických procesov v 50-tych rokoch, a tým je odôvodnenie rozsudku napísané len na jeden a pol strany, kde absentovali akékoľvek analýzy dôkazov, iba stručne bol popísaný skutkový dej a celé to malo nádych skôr propagandistických materiálov komunistov ako skutočného súdneho procesu.